Kráľovské záhrady

Záhradami sa prechádza princ Clarkson, dnes oblečený v tmavých nohaviciach a v obyčajnej bielej košeli s jemne vyhrnutými rukávmi. Tvár mu aj dnes zdobilo opäť pár dňové strnisko, vlasy mal mierne rozhádzané. No i tak vyzeral celkom k svetu. Chcel si trochu prevetrať hlavu a čo je lepšie miesto ako sú záhrady? Je tu kľud a čerstvý vzduch. Dnes veľmi nemá na nikoho náladu, jedine ak na pohárik niečoho. Avšak veľmi zhovárať sa, to mu asi nie je po chuti. Na tvári má nečitateľný, skôr príliš zamyslený výraz. Ruky ma vo vreckách a jednoducho sa prechádza.

Dnes je vonku krásne počasie, tak ako by mohla trčať vo vnútri. Už sa po záhradách motá niekoľko minút a s nadšením si obzerá každý kúsok. Má na sebe šaty modrej farby- jej najobľúbenejšej, vlasy len tak voľne rozpustené a len obyčajný make-up.  Díva sa všade na okolo len nie pred seba, keď zrazu do niekoho vrazí. Náraz nečaká a jej outfit dopĺňajú topánky na opätku, takže skončí na zemi. Až potom sa pozrie nahor a hoci pred tým cítila mierne podráždenie, že si niekto nevie dávať pozor, kam kráča, keď zistí o koho ide, všetko rozhorčenie je preč. Prepáčte, Výsosť, bola som zamyslená a mala som sa dívať pred seba... Medzitým sa začne dvíhať na nohy a tvári sa trochu vystrašene, lebo si nie je istá ako princ zareaguje.  Toto sa môže stať len tebe...

Pozerá sa všade, len nie pred seba. Preto je jasné, že sa nemal ako vyhnúť lady Elle, ktorá do neho nedopatrením narazila. Trochu ho to rozčúlilo, lebo nemá veľmi dobrú náladu, ale vzhľadom na to, že to je jedna z lady a navyše na tom má trochu podielu viny aj on, len si to sám pre seba predýcha a jej venuje jemný úsmev. To je v poriadku, lady. A vy? Vy ste v poriadku? Mávne nad tým rukou a starostlivo sa jej spýta. Chytí ju za ruky a pomôže jej vstať a dostať ju do stabilnej polohy. Nikdy som nepochopil význam lodičiek. Ono v konečnom dôsledku aj tak nevyzerá dobre, ak je dievča čo i len trošku vyššie ako muž. Povie keď si všimne, že aj na obyčajnej prechádzke má na sebe lodičky. Len nad tým pokrúti hlavou. Ale s úsmevom. Nechce k nej byť nepríjemný. Ona predsa aj tak nemôže za to, že mu niečo predtým pokazilo náladu. Ako sa máte lady? Od toho stretnutia v salóniku sme sa spolu ešte nerozprávali. Spýta sa jej milo.

Celkom jej odľahne, keď princ zareaguje pokojne a ešte sa zaujíma či sa jej niečo nestalo. Vďačne sa usmeje, keď jej pomáha sa postaviť. Som v poriadku... Odpovie v krátkosti a potom si vypočuje jeho slová k lodičkám. Musí sa pousmiať, pretože má na to rovnaký názor. No... pravdou je to, že som opätky nikdy nemala v láske a keďže tu, v paláci, je to trochu tak nutnosť, chcela som si na ne zvyknúť... Ale asi v tom pokračovať nebudem, keďže by potom asi niekto mohol prísť k úrazu...  Dokončí a najradšej by sa prepadla pod zem. Možno mu o tom hovoriť nemala, ale ona nikdy nepremýšľa nad tým, čo hovorí. Mám sa úžasne. Pripadá mi to tu ako v rozprávke. Ten palác alebo aj tieto záhrady. Máte šťastie, že ste vyrastali na takom krásnom mieste. Opäť sa obzrie okolo seba a v duchu rozmýšľa, čo všetko sa tu ešte sa asi skrýva. A čo Vy? Opýta sa nakoniec. Nevie presne odhadnúť jeho náladu, ale aj tak sa spýta.

Samozrejme, že by sa jej nič katastrofálne nemohlo stať, keď len narazila, no i tak sa mu celkom uľaví že je v poriadku. Usmeje sa na ňu a na jej slová tak len prikývne. Nad jej odpoveďou čo sa lodičiek týka, sa tlmene zasmeje. Môžeme sa dohodnúť tak, že v prípade, že bude spoločenská akcia na ktorej sú pravidlom krátke šaty, lodičky si obuť budete musieť. Ale už na taký ples, kde budete mať šaty dlhé, nás môžete oklamať aj teniskami. A ak by sa niekto pýtal, máte odo mňa povolené. Mrkne na ňu a venuje jej taký mierne šibalský úsmev. Sám by som niekedy chcel prísť len v teniskách. Ale ja si topánky bohužiaľ, nikdy ničím nezakryjem. Pokrčí plecami a zatvári sa tak, že má proste jednoducho smolu. Tak to som rád, že sa vám tu páči. Ja už si nepamätám ten moment, kedy by  mi to tu prišlo také cudzie a nové. Zrejme mi to tak ani nikdy neprišlo. Ale občas sa cítim tak zvláštne. Viete, nikdy odtiaľto nevytrčím päty. Jedine ak tak za účelom zbližovania vzťahov s inými krajinami, kde je to napäté. To je jedna z mála vecí, čo na svojom živote nenávidí. Aj on by možno ako ostatní chcel ísť študovať niekam do zahraničia, spoznať normálnych ľudí a nie byť ako taká bábka. Ja sa mám tiež výborne, ďakujem. Usmeje sa. Nechce sa jej sťažovať. Nie je to jeho terapeutka ale dosť možné, že budúca žena. Samozrejme, že aj žene sa raz bude sťažovať ale nie je si úplne istý, či to dievčatá chcú počúvať na začiatku ich vzťahu, kedy to všetko má byť len také romantické, vášnivé a veselé.

Prekvapene sa naňho pozrie, ale jej prekvapená tvár sa zmení na nadšenú. Naozaj?  Páni, ani neviete ako mi práve odľahlo. Ďakujem. Pohľad na moment sklopí k jej nohám. Najradšej by sa išla prezuť hneď, ale keďže sa s princom v záhradách nerozpráva každý deň, dnes to ešte prežije. Možno by ste to mali niekedy skúsiť. Aspoň by mali noviny o čom písať. Potom mu porozpráva aká je z paláca nadšená. Nepozerá sa na to z jeho pohľadu, ale určitým spôsobom ho chápe. Krátko prikývne. Rozumiem. Pripadáte si ako v klietke. Možno by ste mohli niekedy na pár dní niekam zmiznúť a na chvíľu sa nestarať o tie princovské veci. Aj takí dôležití ľudia ako ste Vy si podľa mňa občas zaslúžia osobné voľno. Prehlási a vie, že by sa to asi nedalo,ale to na jej názore nič nemení. A keby sa Vám to podarilo, kam by ste vlastne šiel? Kedže ona vždy milovala cestovanie, zaujíma sa kam by sa chceli pozrieť iní ľudia. Na jeho slová sa len usmeje. Tuší, že je za tým niečo viac, ale spovedať ho nechce a ani nemôže.

Nemáte vôbec začo. Otec z toho síce zošalie, matka sa asi desaťkrát prežehná a asi vás na prvom najbližšom plese zbombardujú novinári, no nebojte sa. Ten neopísateľný pocit pohodlných tenisiek vám za to určite stojí. Krátko sa zasmeje. Trošku to celé zveličil a dúfa, že to pochopí a nebude z toho snáď mať traumu. Také hrozné to určite nebude a v najlepšom prípade si to ani nikto nevšimne. Ja si myslím, že oni si aj bez toho stále niečo nájdu. Jedna lady mi spomínala, že sa o mne na internete dá dočítať aj kedy chodím na záchod a aký mám jedálniček. Pousmeje sa. Príde mu to absurdné, že by to vôbec mohli nejak zistiť. Nikto ho predsa nesleduje kedy vchádza na toaletu a že či jedáva stále každý deň to isté rovnaké jedlo. Odpoveď je, nie nejedáva a nie je pravda nič z toho čo sa tam píše. Ako v klietke, presne tak. Pritaká. Aj vám to tak po čase začne pripadať, uvidíte. Jediné miesto kam sa dostanete von sú záhrady. Mne by to na vašom mieste už teraz pripadalo frustrujúce. Preto pochopím, ak by ste sa náhodou rozhodli odísť. Viem, že toto určite nie je život pre každého. Pozrie na ňu celkom vážne. Ale neberte to preboha tak, že vás teraz odhováram alebo také niečo. Len vám vravím skutočnosti. Povie a potom to radšej už nechá tak. Asi do Brazílie. Celkom ma láka ten ich karneval. Ale určite by som rád išiel do Talianska, Španielska... Je toho veľa. A možno sa tam časom dostanem aj len ako turista. Vás to kam najviac láka?

Krátko sa zasmeje. Páči sa jej, že sa s ním rozpráva ako s každým iným normálnym človekom. [i] Naozaj to nie je nejaký snob...[i] Hm, tak to radšej, aby som si vymyslela nejakú výhovorku, aby som zostala v komnate. Taká spúšť a len kvôli páru botasiek... Pokrúti hlavou. Potom ho počúva a keď počuje, čo hovorí, znova sa musí smiať. Hm, to vám neviem potvrdiť, lebo som to voľnom čase bohužiaľ nevyhľadávala, ale pravidelne sa ku mne dostávali informácie, že ste s niekým zasnúbení a dokonca s niekoľkými ženami naraz. Dodá. Samozrejme, vie, že to nie je pravda, ale aj tak jej pripadá celkom úsmevné. Potom ho počúva. No, zatiaľ som z paláca očarená a je tak veľký, že som si nestihla pozrieť celý. Vy ste na jeho preskúmanie dlhý čas, takže ja by som rada ešte zostala, ale môžem Vám sľúbiť, že ak by som tu zostávala proti svojej vôli, určite Vám to poviem. Počúva ako jej rozpráva o tom, kam by sa rád pozrel. V mysli si predstavuje tie miesta ako by tam bola aj keď to ako vyzerajú pozná len z obrázkov. Karneval v Riu? Robíte si srandu? To je jeden z mojich najväčších snov! Povie a oči sa jej rozžiaria. Vlastne ako vždy, keď hovorí o cestovaní. Ja? Tých miest je snáď tisíc, ale keď si už musím vybrať jedno... Krátko sa zamyslí, pretože rozhodovanie nepatrí medzi jej najsilnejšie stránky. Okrem Ria by to bola asi Austrália. Jedno kam. Je tam toľko možností, čo vidieť alebo navštíviť... Cestovať nikdy nemohla, nemala na to peniaze, ale stále dúfa, že sa jej to raz podarí. Boli ste niekedy aj na niektorom z tých miest? Spýta sa s neskrývaným záujmom.

Tak to aby ste sa potom v komnate skrývali naveky. Povie s pobavením v hlase. S lady Ellou sa mu hovorí celkom dobre. Je mu to také celkom prirodzené a nemusí sa trápiť s tým, aby nutne vymyslel niečo o čom sa s ňou rozprávať. Ide to tak nejak samé od seba. Čož je dobrý prvý krok. Páni. Až s niekoľkými naráz? Spýta sa. Tak to už je iná vec. Pobavene povie a neveriacky nad tým pokrúti hlavou. Pravda je taká, že ho to ani až tak neprekvapilo. Už sa o ňom písalo naozaj všetko možné i nemožné. Na jej ďalšie slová prikývne, no viac tú tému nerozoberá, príde mu, že už je to uzavreté. Vážne? Spýta sa prekvapený, že majú jeden taký spoločný maličký sen. Pousmeje sa nad tým. Možno sa tam raz obaja pozrieme. /A možno sa tam pozrieme spolu./ Druhú myšlienku zatiaľ nevysloví nahlas, predsa len je na to celkom dosť skoro. A on nechce zbytočne predbiehať. V Austrálií som raz bol. Ale nestihol som si ju obzrieť tak, akoby som chcel. Povie len tak do vetra. Jedine ´pracovne´. Ako povie slovo pracovne, prstami naznačí uvodzovky. Smiem sa vás spýtať, prečo ste sa prihlásili do Selekcie?

Nad jeho poznámkou sa pousmeje a už to nechá tak. Je mu vďačná, že ju zbavil jej problému s topánkami a odteraz ho plánuje naplno využívať. Potom mu v krátkosti zhrnie ako dozvedela, že princ má viacero snúbeníc. Vidí, že už k tomu nemá, čo povedať, ale je možno celkom rada, pretože sa presunú k tému, v ktorej sa cíti ako doma - cestovaniu. Možno... V hlase jej znie nádej, že sa na to miesto predsa len raz pozrie. Počúva ho a vlastne keď rozpráva o ďalšej z jej obľúbených krajín, inak sa to ani nedá. Aj tak Vám zavidím... Napadlo jej ešte snáď milión otázok, ale to už sa niečo on, pýta jej. Túto otázku čakala a možno by na ňu mala mať pripravenú perfektnú odpoveď, ale nemá. Namiesto toho odpovie tak ako to je. Chcela som zažiť niečo nové a tiež to bolo kvôli Vám. Ste princ. Ktoré dievča by sa s Vami nechcelo stretnúť? Je to len rečnícka otázka. Možno očakával nejaký väčší dôvod ako napríklad, že chce pomáhať chudobným a zmeniť svet, ale ona je len obyčajné, mladé dievča, preto odoslala prihlášku. Ako väčšina ostatných.

Rád by som vám odpovedal, že určite tu je niekto kto by ma nechcel stretnúť, napríklad takí rebeli.. ale aj oni ma vlastne chcú stretnúť. Len s iným cieľom ako ktoríkoľvek iný smrteľník. Povie a pousmeje sa. Rebelov sa trochu bál. Bál sa, že mu zabijú jeho jedinú rodinu a teraz možno tieto dievčatá. Sú to jedna z mnohých hrozieb kráľovskej rodiny. Lady, je mi s vami naozaj dobre, ale budem musieť ísť. Snáď mi to prepáčite. Usmeje sa na ňu, jemne ju pohladí po ruke a potom zmizne do paláca.

V poriadku. Ja už tiež asi pôjdem. Vonku začína byť zima. Som rada, že som na narazila. Doslova... Povie. Keď sa dotkne jej ruky s úsmevom sa mu ešte pozrie do očí a sleduje ako odchádza. Netušila, že dnešok sa takto vyvinie a tento druh náhody sa jej páči. Možno by si na ne dokázala zvyknúť. Po chvíli aj ona zamieri do paláca a potom do svojej komnaty.